Vtáčnik

     Dnes je nedeľa 27.12.2015. Vonku je divné počasie, na domy si sadla hustá hmla a nad ňou svieti slnko, sneh nikde a teploty nad nulou. Napadlo ma, že po troch sviatočných dňoch strávených pri televízore, by som sa mal trochu rozhýbať. Vybral som sa na Vtáčnik. Štart – Sekaniny v Lehote pod Vtáčnikom. Cele mesto bolo v hmle, dokonca aj nová cesta smer Nováky vyzerala ako zafajčená krčma. Skoro som netrafil odbočku na Lehotu, ale ako som sa blížil k amfiteátru na Sekaninách, hmla redla, až nakoniec úplne zmizla.

   Hneď na začiatku bolo „mierne“ stúpanie, po pár metroch som fučal ako deravý výfuk a takéto stúpanie trvalo skoro hodinu. Potom sa chodník zmenil na cestu a dokonca spoza hôr vykuklo slniečko. Chytil som druhý dych a rezko som vykročil po ceste. Asi po pol hodinke sme boli v polovici cesty na „Vrvrave“. Ten výhľad, ktorý som uvidel , bol úžasný. Celé údolie prikrývala hmla, ako keby chcela zakryť domy, auta, cesty, ľudí a bolo vidno iba kopce a modrú oblohu. Svet bez človeka. Urobil som pár záberov, ale fotka nezachytí všetko. Pokračovali sme ďalej, slnko svietilo a hrialo ako na jar. Cestou sme začali stretávať ľudí, ktorý sa už vracali s Vtáčnika a nás čakala ešte celkom dlhá trasa. Začalo sa trochu ochladzovať, predlžovali sa tiene, deň sa krátil. Došli sme po rozcesník na Malú Homôlku, na Vtáčnik to bolo ešte asi pol hodinu, mali sme za sebou asi 3 hodiny cesty, boli sme trochu unavený, tak sme sa rozhodli, že na dnes to bol dostatočný výlet a otočili sme sa na cestu späť. Spiatočná cesta ubiehala rýchlejšie, hlavne preto, že sme išli z kopca.

   Tento výlet bol perfektný, aj keď sme nedošli až na vrchol, teraz mám nový cieľ na rok 2016, zdolať Vtáčnik. Vyberiem sa tam niekedy na jar, keď budú dlhšie dni.

   Dávate si aj vy ciele a predsavzatia do nového roku?